Tuk náš každodenný

Málokto je s ním spokojný, každý by sa ho najradšej zbavil, ale len niektorým snaživým šťastlivcom sa to darí. Reč je o podkožnom tuku, ktorý dokáže pokaziť estetický dojem z nášho tela.

Tuk ako taký, však má svoj nezastupiteľný význam, a síce dodávať telu energiu. Svalové bunky majú za úlohu umožniť zmenšovanie a rozpínanie našich svalov a tým nám zabezpečujú schopnosť vykonávať pohyb, respektíve fyzickú prácu. Sú doslova naplnené špeciálnymi vláknami, ktoré fungujú ako akési hnacie motory. A aby takto mohli fungovať potrebujú istú dávku energie, v podobe malých zásobárni (vakuol), ktoré v sebe obsahujú glykogén a tuk. Tak ako glykogén, tak aj tuk slúžia k tomu, aby ich rozkladom získavali vlákna potrebnú energiu ku kontrakciám.

Glykogén a tuk

Môžeme teda povedať, že zásobárňou energie je predovšetkým svalový a pečeňový glykogén a tuky. Zásoba glykogénu je u dospelého človeka približne konštantná a významne sa nezvyšuje ani pri ďalšom priberaní na hmotnosti. Ak však telo prijíma potravou viac energie, než vydáva pri svojej činnosti, ukladá sa tento rozdiel predovšetkým do tukových zásob.

Rozdiel medzi bunkami ukladajúcimi glykogén a tými tukovými spočíva v tom, že zatiaľ čo sa bunky ukladajúce glykogén nemôžu prepĺňať a telo nie je schopné zvyšovať ich počet vytvorením nových, bunky tukové túto schopnosť majú. Tukové bunky sa vedia zväčšiť, a ak to nestačí a bunka má tak veľký prísun tuku, začne si jednoducho vytvárať nové vakuoly. Prípadne nové tukové bunky s novými prázdnymi vakuolami. A pretože smerom do tela sa objem nemôže zväčšovať, začne sa narastajúce tukové tkanivo prejavovať „úpravou“ postavy. Najprv nám rastie bruško, pretože tam sa tuk ukladá najskôr, tak sa začne vyplňovať pás, pozadie a nakoniec sa zväčšuje podkožná vrstva tuku po celom tele.

Cukry, tuky a bielkoviny

Pre lepšiu predstavu si môžeme názorne uviesť, čo sa deje s potravou, ktorú naše telo prijme, a ako sa z nej tvoria tukové bunky. Jedlo sa dostane do úst, kde ho sliny rozložia na škrob a na cukor. Ten spolu s tukmi a vodou z jedla ide do žalúdka. Pepsín a kyselina chlorovodíková ďalej jedlo rozkladá a tvorí zmiešaninu, ktorá putuje do dvanástnika, v ktorom sa rozpustí tuk vo vode. Enzýmy z pankreasu potom vstúpia do dvanástnika a rozložia cukry, tuky a bielkoviny.

Všetko je potom v tekutej forme a vydáva sa na svoju vlastnú cestu:

• cukor ide priamo do krvného obehu, niektoré orgány si z neho časť zoberú pre svoje fungovanie a zvyšok zostane nepovšimnutý. Niečo z neho zostane skladované v pečeni ako glykogén, no a to, čo zostane, sa mení na tuk a je uložené v tukových bunkách
• tuky sa dostávajú cez krvný obeh až do pečene, ktoré z nich určitú porciu spáli a časť premení na iné látky ako napríklad cholesterol. Zvyšok posiela do tukových buniek, kde čakajú na to, aby boli použité, ak si ich telo vyžiada
• bielkoviny sa rozložia do peptidov, ktoré sú následne rozložené na aminokyseliny, ktoré sú absorbované a vstupujú do krvného obehu. Odtiaľ ide časť do svalových buniek a prebytočné sa vylúčia. Ako tuk sú skladované bielkoviny, ktoré sú prijaté nad množstvo, ktoré telo zvládne spracovať spomínaným procesom

Tuk a tukové bunky

Dlho sa akceptoval názor, že počet tukových buniek sa v dospelosti nemení. Že o tom, koľko ich v tele máme, rozhoduje príjem stravy v období rastu, teda v detstve a hlavne v období dospievania, puberty. Ak je príjem stravy v tomto období nadbytočný, podporuje sa tým vznik nových tukových buniek a v dospelosti sa priberá na hmotnosti len a len vďaka tomu, že tieto bunky zväčšujú svoju veľkosť, nie počet.

Prelom 20. a 21. storočia však priniesol poznanie, že tukové bunky sa množia aj v dospelosti. Ako sme si vyššie vysvetlili, majú totiž obmedzenú schopnosť „ukladať“ tuk. Ak aj dosiahnu akúsi hranicu, telo si vytvorí z kmeňových buniek tukových tkanív nové, so schopnosťou ďalej „ukladať“ energiu vo forme tuku v prípade, že náš energetický príjem stravou bude vyšší, ako výdaj.

Bohužiaľ smutnou správou ostáva fakt, že tukové bunky majú aj neuveriteľnú schopnosť prežitia. Aj v prípade, že sú ich vakuoly dlhodobo prakticky prázdne. Literatúra uvádza, že aj v prípade úplného vyprázdnenia, sú schopné bez problémov prežiť aj niekoľko rokov. Akonáhle sa však v krvi objaví len troška zvýšený obsah tuku, tento tuk okamžite vychytávajú a ukladajú.

Aktivácia prirodzeného procesu štiepenia tukov?

Ako teda s týmito „tukovými zásobami“ zatočiť? Ako prinútiť telo spolupracovať a „nakopnúť ho“, aby došlo k odbúraniu existujúcich zásob a vôbec zabrániť ich vzniku? Rovnováha medzi tvorbou a vylučovaním tuku je prirodzený proces tela, pri ktorom sa musia aktivovať tukové bunky. Aj keď cvičíme a stravujeme sa zdravo, s pribúdajúcim vekom stúpa tendencia ukladania tuku v problematických partiách tela. Preto je potrebné siahnuť aj po iných podporných spôsoboch, ktoré nám pomôžu aktivovať prirodzený proces štiepenia a uvoľňovania tukov – lipolýzu.

Ako pomoc s odstránením tukových vankúšikov ako aj prevenciou pred ich tvorbou, Vám dávame do pozornosti novinky spoločnosti Bioline Jatò. Novú líniu výrobkov pod názvom Body Concept, ktoré prinášajú inovatívne ošetrenie, postupy a masáže. A to všetko formou vysoko odbornej a komplexnej starostlivosti.